JÁN MILLA
(1920-1986)
Včeláriť začal v Senici nad Myjavou (1949). V roku 1955 sa stal odborným učiteľom včelárstva a neskôr lektorom ÚV SZV (1958). Odvtedy pravidelne publikoval v časopisoch Včelár a Včelařství články na aktuálne témy technológie ošetrovania včelstiev, biológie včely medonosnej, včelárskej techniky, osvety a organizácie vo včelárstve. Ako učiteľ pripisoval názornej propagácii nesmierne dôležitý vzdelávací, ale aj estetický význam a preto články často ilustroval fotografiami. Vo vyše 300 príspevkoch uverejnil asi 1000 obrazových snímok. Propagoval a zakladal školské včelárske krúžky, inicioval a aktívne prednášal v mnohých kurzoch. Bol spoluautorom knihy Komora, Milla, Virčíková Mladý včelár (SPN 1963). Je to príručka a pomôcka pre prácu v školských včelárskych krúž- koch a úspešný návod ako uviesť žiaka – záujemcu do problematiky včelárstva.
Milla si vždy uvedomoval aké dôležité je používanie presného včelárskeho názvoslovia, termínov, pojmov. Z tejto potreby sa zrodila myšlienka napísať dielo, ktoré by v koncíznej podobe definovalo to, s čím sa včelár stretáva. Výsledkom bol Včelársky náučný slovník (Príroda 1971). Obsahuje výklad 2612 základných hesiel a odkazov nevyhnutných pre úspešnú včelársku prax. Jeho vydaním sa Slovensko zaradilo medzi včelársky vyspelé krajiny, ktoré majú základné heslá, pojmy spracované racionálnou a efektívnou slovníkovou formou. Hoci od vydania slovníka výskum značne pokročil, má dodnes základnú hodnotu ako rýchly a spoľahlivý informátor včelára. Milla pripisoval dôležitý, a rozhodujúci význam technológii ošetrovania včelstiev, najmä jej jednotlivým úsekom, časovým závislostiam a faktoru racionality. V príručke Práce včelára (Príroda 1975) sa zaoberá tým, kedy, čo a ako má urobiť praktický včelár. Obľúbenou Millovou témou bolo mobilné včelárstvo. Videl v ňom racionálnu a efektívnu cestu k ekonomickejším výsledkom vo včelárstve. Názory naň si overoval článkami v spomínaných časopisoch. Ich systematickým a kritickým prepracovaním vznikla monografia Kočovný voz a jeho využitie vo včelárstve (1979. 1983). Zovšeobecnil v nej takmer dvadsaťročné aktívne pôsobenie v oblasti stavby a používania rozličný typov kočovných vozov a s nimi súvisiaceho príslušenstva. Formou metodického usmerňovania orientuje záujemcu ako vyprojektovať a postaviť praktický a lacný kočovný voz. Problematiku kočovných vozov Milla nielen komplexne spracoval, ale sám v rámci tvorivej činnosti navrhol a realizoval viaceré zlepšenia.
V rokoch 1963-1982 bol tajomníkom ZO SZV v Senici a okresným včelárskym zmocnencom. Vyše 20 rokov bol členom ÚV SZV, niekoľko volebných období členom Predsedníctva ÚV SZV a predsedom Osvetovej komisie pri ÚV SZV. Rozsiahlu a záslužnú prácu vykonal aj vo funkcii člena redakčnej rady časopisu Včelár. Určité obdobie bol členom Vedeckej rady Výskumného ústavu včelárskeho v Liptovskom Hrádku. Bol aktívnym chovateľom včelích matiek, najmä ekotypu Troiseck. Po odchode do dôchodku chcel chov rozšíriť a pustil sa do budovania novej včelnice. Tú však pre ťažkú chorobu a náhlu smrť už nedokončil.